V 1 [fau ajns], V 2 [fau cvaj] ‹n› hist. voj. kódové označenie nem. raketových striel v 2. svetovej vojne, používaných najmä na ostreľovanie Veľkej Británie
čitateľný 1. zreteľne napísaný, ktorý sa dá čítať • rozlúštiteľný: čitateľný, rozlúštiteľný rukopis, podpis • pekný: čitateľné, pekné písmo
2. p. jasný 4
kôň 1. domáce zviera používané na ťahanie al. jazdenie: ťažný, dostihový kôň • tátoš (kôň v rozprávkach, pren. bujný kôň) • expr. paripa (bujný, pekný kôň): kone ako paripy • ťahúň (ťažný kôň) • pejo • pejko (kôň hnedej srsti, expr. kôň vôbec) • šimeľ (kôň bielej srsti, expr. kôň vôbec) • belko (kôň belavej srsti) • hnedák (kôň hnedej srsti) • havran (kôň čiernej srsti) • gaštan (kôň gaštanovej srsti) • sivko • sivák (kôň sivej srsti) • fako (kôň plavej srsti) • vraník • vranec • vranko (kôň čiernej srsti): pár bujných vraníkov, vrancov • fukso (kôň žltej al. tehlovej farby) • hovor.: plavák • plavko (kôň plavej srsti) • hovor. grošák (kôň bledej srsti s tmavými okrúhlymi škvrnami) • expr. hrivko (kôň s peknou hrivou) • hucul (horský kôň) • lipican (plemeno teplokrvného koňa) • arab (arabský kôň) • hovor. štajerák (ťažný kôň pochádzajúci zo Štajerska) • kalika (kôň s telesnou chybou) • pejor.: mršina • mrcina • mitrha • devla (starý, chudý kôň)
2. p. stojan 3. p. jazdec 2 4. p. hlupák
vada2 p. správ. chyba 2, porucha 1
vinúť sa 1. (o rastlinách) zachytávať sa úponkami • ovíjať sa • obtáčať sa • obkrúcať sa: brečtan sa vinie, obkrúca okolo stĺpa • popínať sa • pnúť sa • ťahať sa: po múre sa ťahá, pne vinič • pren. poet. viť sa: okolo mňa sa chmáry čierne vijú (J. Kráľ)
2. nežne sa pritláčať k niekomu • túliť sa: milenci sa k sebe vinuli, túlili • prituľovať sa • privíňať sa: dieťa sa privíňalo k matke • expr. tuľkať sa • hovor. cigániť sa (líškavo sa túliť) • chúliť sa (obyč. na ochranu): chúli sa mu v náručí • pritískať sa • pritláčať sa • tlačiť sa • tiskať sa: pritíska sa mu na hruď • expr. pritierať sa (s bočným zámerom)
3. ležať na istom mieste po dĺžke • ťahať sa • tiahnuť sa: chodník sa vinie, ťahá údolím • rozprestierať sa • rozkladať sa: na severe krajiny sa rozprestierajú vrchy • pokračovať (vinúť sa ako pokračovanie niečoho): v diaľke pokračuje cesta • hadiť sa • kľukatiť sa • krútiť sa (vinúť sa so zákrutami): dedina sa hadí, kľukatí popri ceste; potok sa krúti pomedzi vrchy • ohýbať sa • ohýnať sa (vinúť sa s ohybom): popri vrchu sa ohýbal chodníček • geol. meandrovať (o rieke): Váh meandruje údoliami
zahájiť2 p. správ. začať 1, otvoriť 2
závadný p. správ. chybný 1
korenie [-ie, -ia, -í] s hromad 1. korene rastlín: korenie brezowe y hrabowe kopaly (s. l. 1677); koreni travy se vyšlapava (GAJARY 1788 LP); L. s k-im celkom úplne: stirpitus: s korenjm, z gruntu, od koreňa, dočjstá (KS 1763) 2. prísada do jedla dodávajúca chuť, farbu al. vôňu, korenina: dalo se k rybam na korenij d 9 (ŽILINA 1599); na korenia wssalyyakowe (RADVAŇ 1608); kramar cele y tlučene koreny prodawa (KoA 17. st); cybule (je) zname korenj (MBF 1721); mažyar na korenya tlczt (s. l. 1737); všelike koreni, ďjumbir, peper, hrebički (MVV 1779-85 E) L. banské, čierne, čisté, krámske k. nedozreté sušené bobule piepru čierneho Piper nigrum: dwa ffunty banskeho korenia neb pepru (LIETAVA 1624); ryby z ostru poliewku, z čystym korenym (ILAVA 1663); z čystim korenim kapusta; na obed ssčuka s čistim korenim (ŽILINA 1693-94; 1704); (kúpil som) kramsko korenia (KRUPINA 1692); wezmy ssalfiu a pepr, to gest kramskeho korenya (LR1 17. st); dwe zrná čjerneho korenja (PL 1787); červené, turecké k. (sušené mleté) plody papriky ročnej Capsicum annuum; pohar, (v) kterom bolo korenj e cžervene (PRIEVIDZA 1768); cžervene korenj v páleném uživané vyhánj pot i ged (TS 1771); običegne korenia turecke tak rečene prodawatj gest slobodne (PONIKY 1786); nasip čerweneho korenya (HK 18. st); wezmi dluheho korenia půl lota (ŠkD 1775) sušené plody piepru dlhého Piper longum; z hrebičkowim korenim wino (PR 18. st) s klinčekami; (kúpil) pochabeho korenia d 1, chleba d 60 (ŽILINA 1725) sušené korene piepru opojného Piper methysticum; casia: wonne korenj (FO 1737) škorica 3. čierne korenie: k wecžerij korenj, zazworu, ssefranu, hrebiczkow (ŽILINA 1585); ffunt koreny anebo pepru (TRENČÍN 1633); sljwek s korenim a orechmi naprawowanich poslalo se; daly sme ffierdunk korenia a djumbieru (KRUPINA 1689; 1692); piper: korenj (AS 1728) 4. aromatické, obyč. liečivé rastliny al. drogy z nich: cyčwar gest koreny s kragin zamorskych prinesene (HL 17. st); proti smrti nic korenj nespomuže (MBF 1721); masti drahe z nardoweho koreny (Le 1730) z koreňa fúzatca Andropogon; obes wrecussko s tjm korenym do neho (do pokazeného vína) (VK 1764) L. bot ktož by mluwity nemohl, war angelske koreni archangeliku lekársku Archangelica officinalis; palyczkowe koreny (:anebo babycowe:) w močarech roste rastliny z rodu pálka Typha; bradowyczne koreny, hledag mesyczek (HL 17. st) nechtík lekársky Calendula officinalis; cynomorion: bykowé korenj (KS 1763) juhoeurópska rastlina Cynomorium coccineum; eletaor, černe koreny, s. Ducha koreny čemerica čierna Helleborus niger; čerwene koreny anebo hady koreny (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; doroniky koreni proti nadimani (RN 17.-18. st) medunica medovkolistá Melittis melissophyllum; fialové, fiolné k. kosatec florentský Iris florentina: loth fialoweho korenia (RP 18. st); fyolne koreny (HL 17. st); nazbireg kwetu asparagoweho aneb hromoweho korenj (MT 17. st) asparágus lekársky Asparagus officinalis; myacanthon: hromowé koreni lesné (KS 1763) rastlina z rodu skalnica Sempervivum; yeleniho korenj kus (KLe 1740) smldník jelení Peucedanum cervaria; krewne anebože trene koreny (HL 17. st) nátržník rovný Potentilla erecta; natluč masneho korenga, gine konskeho sstyawu (LR7 18. st) štiavec kučeravý Rumex crispus; nesstowyčne koreny vel lupkamen (HL 17. st) rastlina z rodu lomikameň Saxifraga; Pfingstrose: piwonkowe koreni (ML 1779) pivonka lekárska Paeonia officinalis; z veroniky neb z přjtržnjho korenj vodky po 2 loky pi (TS 1771) veronika lekárska Veronica officinalis; wezmi primgetne koreny a psseniczne klasy (LR5 18. st) rastlina z rodu starček Senecio; tu bylynu s strelowim korenim pry sebe nosy (HL 17. st) horec krížatý Gentiana cruclata; parietaria: sw. Petra koreni (KS 1763) murovník lekársky Parietaria officinalis; koren swinskeho koreni (RG 18. st) krtičník hľuznatý Scrophularia nodosa; mezereum: wlčy koreny (KS 1763) lykovec jedovatý Daphne mezereum; wezmi zagecziho koreni (LR3 18. st) asparágus lekársky Asparágus officinalis; zagemne koreny (HL 17. st) chlpánik obyčajný Pilosella officinarum; korenný2 príd 1. dochutený koreninami, korenený, okorenený: wino a z korenimy wecmy priprawene pokrmy gsau užjtečne (RT 17. st); olitorius hortus: kořenná zahrada (FO 1737) na pestovanie korenín; (chorý) ma se od welmi kiseljch, korenjch a pečistjch pokrmu zdržowati (HT 1760); aromatopolium: krám korénny (KS 1763) korenárstvo; collyra: korene medowe pakačiky (LD 18. st) 2. určený na mletie korenia mlinček solnj, mlincžek koreny (KRUPINA 1689); -íčko expr k 3: (jarné slnko) otwýrage swu mocy wsseliké polný kwýťi, tráwu zelenú wydáwa, drýwýčko listem odýwa, koreňýčko obžýwa (CC 1655); (na jar) slunce gasnegj swjtj, drjwíčko listem odjwa, koreničko obzjwa (KK 1709)